Lykožrútová kalamita v Čiernom Balogu
Lykožrútová kalamita v Čiernom Balogu bola len otázkou času. A čaká nás na veľkej časti Slovenska.
Lykožrút smrekový (Ips typographus) je prirodzenou a dôležitou súčasťou zdravého lesa a pomáha udržiavať les v dobrej kondícii. Iné je to však v hospodárskom lese, kde patrí medzi najvýznamnejších škodcov smrekových porastov (Picea abies), obzvlášť umelých vysadených monokultúr. Na jeho šírenie a rozmnožovanie vplýva niekoľko faktorov, ktoré keď sa stretnú, len ťažko sa dá kalamite zabrániť.
– Zvýšená teplota vplyvom klimatických zmien vytvára priaznivejšie podmienky pre rozmnožovanie lykožrúta. Teplé zimy znižujú úmrtnosť lykožrútov a urýchľujú ich vývoj, čo vedie k vyšším populačným hustotám a rýchlejšiemu šíreniu kalamity.
– Suché podmienky oslabujú stromy a robia ich náchylnejšími na napadnutie lykožrútom. Stromy v strese produkujú menej živice, ktorá im inak pomáha v boji proti lykožrútovi.
– Staršie smrečiny sú náchylnejšie na napadnutie lykožrútom. Stromy s hrubšou kôrou sú pre lykožrúta atraktívnejšie a zároveň im hrubá kôra umožňuje ľahšie prekonať obranné mechanizmy stromu.
– Monokultúrne smrečiny sú obzvlášť náchylné na lykožrútovú kalamitu. V smrečinách s rôznorodou skladbou drevín sa lykožrút ťažšie šíri, pretože lykožrúty preferujú smrek.
V prípade Čierneho Balogu sa stretli všetky tieto negatívne faktory, no smrečiny boli ohrozené už desiatky rokov predtým. V roku 2007 robili odborníci z Národného lesníckeho centra rozbory pôdy, ktorými zistili vysoký obsah síry. Už vtedy upozorňovali na to, že takéto zloženie pôdy spôsobí rozpad miestnych smrečín. Následne bola v roku 2008 urobená revitalizácia. Do pôdy boli doplnené živiny ako draslík, horčík a vápnik. Lesníci predpokladali, že revitalizáciou predĺžili rozpad smrečín o ďalších 10 rokov, čo sa aj potvrdilo. V roku 2022 však prišlo obrovské sucho, listnaté stromy sa zbavovali olistenia už v auguste a pre monokultúrne smrečiny v nižších vegetačných stupňoch to znamenalo smrť – rozpad lesa. Mierna zima v roku 2023/2024 a nástup vysokých teplôt už vo februári 2024 (v tomto mesiaci už začali kvitnúť na južnom Slovensku marhule), túto skazu len dokonala.
Dalo sa kalamite predchádzať? Ak si odmyslíme nešťastné monokultúrne zalesnenie smrekom v minulosti, tak najlepšou možnosťou bol výrub napadnutých jedincov smreka, ošetrenie fumigáciou (účinnosť prípravku EDN je 100%) a na jeho miesto vysadenie inej, odolnej dreviny, napríklad buka. Zvýšenie biodiverzity je základom pre zdravý les. Aj hospodársky.
Každý obhospodarovateľ lesa musí hospodáriť v súlade s platnými právnymi predpismi a podľa schváleného programu starostlivosti o lesy a je povinný odstraňovať z lesov prednostne choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom šírenia škodcov. Či sa tak dialo, nevedno.
Ako sa bude vyvíjať situácia v Čiernom Balogu ďalej? Odpoveď na túto otázku je veľmi negatívna. Nepriaznivý reliéf terénu so strmými svahmi spôsobuje to, že sa všetky vodné toky zlievajú do jedného miesta. Geologické podložie je nepriepustné a vodozádržná schopnosť je tam veľmi slabá. Vyťažením napadnutých stromov naraz a zdegradovaním svahov lesnými mechanizmami sa retenčná schopnosť len zhorší. Čierny Balog čakajú ťažké časy.
Dá sa nejako predchádzať ďalším katastrofám v Balogu? Hm, ťažká otázka. Určite by pomohlo urýchlene vybudovať vodovod a ako zdroj vody využiť vodnú nádrž Hrončok. Toto by zamedzilo používaniu kontaminovanej a špinavej vody z povrchového odtoku. Ďalej treba okamžite vybudovať protipovodňové opatrenia. Keď prídu prvé jarné dažde, už bude neskoro.
Ideálny stav by bol, ponechať poškodené stromy na mieste. Lykožrút v nich už nie je a pomohli by naštartovať rast nových stromov. Ak ale dôjde k ťažbe, čo bohužieľ dôjde, tak neťažiť holorubným spôsobom, ktorý zničí biotopy mnohých druhov rastlín a živočíchov, nevytvárať otvorené plochy, vďaka ktorým dôjde k obrovskému úniku CO2 a zároveň k vysychaniu pôdy a súčasných vodných zdrojov, okolo ktorých je potrebné nechať zóny bez spracovania kalamity. Proaktívne treba vyhľadať a zlikvidovať najskôr napadnuté stromy, v ktorých sa ešte nachádza živý lykožrút, ošetriť fumigáciou a ako som uviedol vyššie, zvážiť ťažbu odumretých stromov, ktoré by bolo možné nechať na mieste pre život iných živočíchov.
Popri uschnutých smrekoch je už v súčasnosti vidieť podrast a nové zmladenie, ktoré však bude v prípade neopatrnej ťažby zlikvidované. Ak by k tomu došlo, ihneď treba poškodenú plochu zalesniť rýchlorastúcimi pionierskymi drevinami. Príroda by si síce poradila sama, ale v prípade takéhoto veľkého ohrozenia ľudí, je potrebné, aby boli svahy čím skôr zelené, keď aj vysadenými krovinami.