Zajac poľný (Lepus europaeus)
Zajac poľný (Lepus europaeus) je veľký druh zajaca pôvodom z Európy a západnej Ázie. V Európe je rozšírený najmä v otvorených krajinných oblastiach, ako sú poľnohospodárske krajiny, lúky a pasienky. Jeho prítomnosť a početnosť sú úzko späté s charakterom krajiny a poľnohospodárskymi praktikami.
Ekologické nároky
Zajac poľný preferuje krajinné mozaiky, ktoré zahŕňajú kombináciu poľnohospodárskych plôch, lúčnych porastov a neobrábaných okrajov polí. Tieto okraje poskytujú potrebné úkryty pred predátormi a bohatý zdroj potravy. Výskumy v Nemecku ukazujú, že zajace uprednostňujú oblasti s rôznorodou štruktúrou krajiny, kde sú prítomné neobrábané okraje polí a lúčne porasty. Tieto oblasti poskytujú vhodné podmienky pre rozmnožovanie a prežitie mláďat.
Zajac poľný je bylinožravec s pestrou potravou, ktorá sa mení podľa sezóny. V lete konzumuje predovšetkým trávy, byliny a kultúrne plodiny, zatiaľ čo v zime sa živí kôrou mladých stromov, vetvičkami a suchými bylinami. Jeho adaptabilná strava mu umožňuje prežiť v rôznych biotopoch.
Naopak, intenzívne poľnohospodárske praktiky, ako je zväčšovanie veľkosti polí, homogenizácia plodín a znižovanie neobrábaných plôch, vedú k degradácii biotopov zajaca poľného. Tieto zmeny obmedzujú dostupnosť potravy a úkrytov, čo negatívne ovplyvňuje početnosť a zdravie populácie.
Populačné trendy
Početnosť zajaca poľného v Európe zaznamenala od 60. rokov 20. storočia výrazný pokles. Tento trend je najvýraznejší v strednej a západnej Európe, kde sa pozoruje pokles populácie v dôsledku zmien v poľnohospodárskych praktikách a zhoršenia kvality biotopov. V Českej republike, konkrétne v oblasti strednej Moravy, sa medzi rokmi 1964 a 2002 zaznamenal priemerný ročný pokles populácie o 5,8%. Tento pokles bol spojený s klimatickými faktormi, ako sú zimné teploty a množstvo snehu, ktoré ovplyvňovali prežitie mláďat.
Ďalšími faktormi, ktoré prispievajú k poklesu populácie, sú choroby (najmä syndróm európskeho hnedého zajaca – EBHS a tularémia), predátori (líšky, dravé vtáky) a dopravné nehody. Výskumy ukazujú, že fragmentácia krajiny cestami a zvýšená hustota dopravy významne prispievajú k úmrtnosti zajacov.
Reprodukcia a životný cyklus
Zajac poľný má unikátnu reprodukčnú stratégiu nazývanú superfetácia, ktorá mu umožňuje mať viacero vrhov počas roka. Samice môžu začať nové tehotenstvo, zatiaľ čo ešte nosia predchádzajúci vrh. Reprodukčné obdobie trvá od januára do októbra, s 3-4 vrhmi ročne, pričom každý vrh má typicky 2-4 mláďatá. Mladé zajace (zajačiky) sa rodia s otvorenými očami a srsťou, schopné samostatného pohybu krátko po narodení.
Priemerná dĺžka života zajaca poľného vo voľnej prírode je 1-3 roky, hoci niektoré jedince sa môžu dožiť až 8 rokov. Vysoká úmrtnosť mláďat je bežná, najmä v prvých týždňoch života.
Ochrana a manažment
Na ochranu zajaca poľného je potrebné implementovať opatrenia, ktoré podporujú zachovanie a obnovu vhodných biotopov. To zahŕňa vytváranie a udržiavanie neobrábaných okrajov polí, výsadbu kvetnatých pásov a podporu biodiverzity v poľnohospodárskych krajinách. Tieto opatrenia môžu zlepšiť dostupnosť potravy a úkrytov, čo vedie k stabilizácii a potenciálnemu nárastu populácie zajaca poľného.
Agro-environmentálne programy v mnohých európskych krajinách začali zahŕňať špecifické opatrenia zamerané na zajace, ako je ponechanie strniska cez zimu, vytvorenie úhorových pásov a obmedzenie používania pesticídov. Tieto praktiky prispievajú nielen k ochrane zajaca, ale aj k celkovej biodiverzite poľnohospodárskej krajiny.
Zajac poľný je v súčasnosti klasifikovaný ako druh s minimálnym rizikom vyhynutia (Least Concern) podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN), avšak regionálne populácie môžu byť ohrozené v dôsledku miestnych zmien v krajinných štruktúrach a poľnohospodárskych praktikách.