Strety so zverou v Detve: narušená konektivita krajiny
V posledných rokoch si obyvatelia Detvy všímajú množiace sa situácie, ktorými sú čoraz častejšie stretnutia so zverou v blízkosti diaľnice, železničnej trate, či priamo v intraviláne mesta. Niektorí si to vysvetľujú premnoženosťou „divokej prírody“, iní ako znak narušenej rovnováhy medzi človekom a prírodou. Odpoveď sa, okrem iných dôvodov, skrýva v jednom z niekoľkých dôležitých faktorov: konektivite krajiny.
Čo je konektivita krajiny?
Konektivita krajiny znamená prepojenosť prírodného prostredia, čiže ako dobre sú jednotlivé územia (lesy, lúky, mokrade) navzájom prepojené tak, aby sa nimi mohla voľne pohybovať divá zver. Prepojenosť je nevyhnutná pre prežitie zvierat, ktoré potrebujú migrovať za potravou, úkrytom, párením či na zimoviská.
Na Slovensku máme zmapované a v Územnom systéme ekologickej stability (ÚSES) zadefinované biokoridory, ktoré tieto prirodzené migračné trasy prepájajú. Niektoré z nich vedú cez oblasť medzi Poľanou, Javorím a Ostrôžkami, teda priamo cez územie Detvy a okolitých obcí.
Rýchlostná cesta ako bariéra
Výstavba rýchlostnej cesty R2 a existencia železničnej trate v tomto regióne dramaticky zasiahla do biokoridoru medzi Poľanou a južnejšími pohoriami. Tieto dve dopravné línie doslova preťali prirodzené migračné trasy zveri. Pre zvieratá, ktoré sa po stáročia pohybovali medzi týmito pohoriami, vznikla nepreniknuteľná prekážka – asfalt, ploty, betón.
Preto sa teraz stáva, že jeleň, srna, diviak či medveď blúdia popri diaľnici alebo železnici, hľadajúc spôsob, ako sa dostať na druhú stranu. Ich tradičné trasy už neexistujú. Zvieratá sa dostávajú do stresu, zvyšuje sa riziko zrazenia dopravnými prostriedkami a dochádza aj ku kolíziám s ohrozením života ľudí.
Dôsledky pre ľudí aj prírodu
Znížená konektivita krajiny má vplyv nielen na prírodu, ale aj na bezpečnosť a kvalitu života ľudí:
- Nárast dopravných nehôd so zverou – najmä v skorých ranných a večerných hodinách
- Zvýšené riziko stretu zveri s ľuďmi – aj priamo v intraviláne mesta či na okraji obytných zón
- Narúšanie ekologickej rovnováhy – keď zver nemôže migrovať, začína sa sústreďovať v menších oblastiach, čo spôsobuje škody na poľnohospodárstve, premnoženie niektorých druhov a vytláčanie iných
- Genetická izolácia populácií zvierat – dlhodobá fragmentácia môže viesť k príbuzenskému kríženiu a oslabeniu genetickej diverzity zveri
Možné riešenia
Na Slovensku sa už dnes čoraz viac hovorí o potrebe ekoduktov – špeciálnych nadchodov alebo podchodov pre zver. Ich cieľom je obnoviť narušené biokoridory. V niektorých regiónoch už fungujú (napr. pri diaľnici D1), ale v okolí Detvy takéto riešenia stále chýbajú.
Riešením môže byť:
- Vybudovanie ekoduktu medzi Poľanou a Javorím
- Väčšie zapojenie samosprávy, obyvateľov a ochranárov do plánovania dopravnej infraštruktúry
- Inštalácia účinných varovných systémov popri cestách, ktoré upozornia vodičov na pohyb zveri
- Vytvorenie náhradných biotopov a koridorov, ktoré zveri umožnia obchádzať kritické úseky
- Pravidelný monitoring migračných trás zveri s cieľom identifikovať problematické miesta
Príklady dobrej praxe
V zahraničí existuje množstvo úspešných príkladov riešenia problémov s konektivitou krajiny. Napríklad v susednom Česku, Rakúsku či vo Švajčiarsku vybudovali rozsiahlu sieť ekoduktov nad diaľnicami, ktoré zvieratám umožňujú bezpečný prechod cez dopravné koridory. Tieto riešenia sú síce finančne náročné, ale z dlhodobého hľadiska prinášajú úžitok pre prírodu aj ľudí.
Konektivita krajiny nie je len odborný termín, je to aj životne dôležitá podmienka pre fungovanie prírody. Keď narušíme rovnováhu v prírode, vráti sa to späť do našich miest, na naše cesty, k našim domom. Situácia v okolí Detvy je príkladom toho, ako môže dopravná infraštruktúra výrazne zasiahnuť do prirodzeného fungovania ekosystémov. Nájsť rovnováhu medzi rozvojom a ochranou prírody je výzvou, ktorej čelí nielen tento región, ale celé Slovensko.
