Historický výskyt medveďa hnedého na území Slovenska

Problematika výskytu a rozšírenia medveďa hnedého (Ursus arctos) na území dnešného Slovenska je príkladom dynamiky vzťahu človeka a veľkých šeliem v stredoeurópskom priestore. Hoci súčasný výskyt je obmedzený prevažne na horské oblasti, historické záznamy naznačujú podstatne širšie rozšírenie tohto druhu v minulosti.

Pavel Hell, Trofejové šelmy Slovenska (1974)
Pavel Hell, Trofejové šelmy Slovenska (1974)

Rozšírenie medveďa na prelome 19. a 20. storočia

Z dostupných literárnych údajov vyplýva, že koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol medveď hnedý rozšírený na väčšine územia dnešného Slovenska, hoci už vtedy existovali oblasti, kde došlo k jeho vyhubeniu. Podľa Ortvaya (1902) už medveď nežil na území bývalej Bratislavskej župy, zatiaľ čo podľa Kocyana (1887, 1889) bol na Orave „všade obyčajným druhom zveri“.

Štatistiky úlovkov z rokov 1885-1894, ktoré uvádza Matlekovits (1897), dokumentujú prítomnosť medveďa vo väčšine hornouhorských žúp s výnimkou Bratislavskej, Tekovskej, Komárňanskej, Hontianskej a Novohradskej župy. Konkrétne počty úlovkov boli zaznamenané v nasledujúcich župách:

  • Nitrianska (1)
  • Trenčianska (4)
  • Oravská (4)
  • Turčianska (3)
  • Liptovská (10)
  • Zvolenská (7)
  • Gemersko-malohontská (4)
  • Spišská (4)
  • Zemplínska (1)
  • Abaujsko-tornelská (2)
  • Užhorodská (4)

Intenzívny lov a pokles populácie v prvej polovici 20. storočia

Paszlavský (1918) uvádza, že v prvých desaťročiach 20. storočia bol medveď hojne rozšírený v severovýchodnej a severozápadnej časti Uhorska (t.j. na území dnešného Slovenska). Len v roku 1909 bolo v celom Uhorsku zastrelených 204 jedincov, najviac v Sedmohradsku. Na území dnešného Slovenska bol medveď v tomto období zaznamenaný prakticky vo všetkých župách, ktoré spomína Matlekovits, s výnimkou Zemplínskej a Užhorodskej.

Feriancová (1955) zhrnula dobové správy z poľovníckej tlače, ktoré potvrdzujú rozsiahly výskyt medveďa na Slovensku v tomto období. Napríklad v Gemerských horách v roku 1901 lesný personál grófa Andrássyho vystopoval pred poľovačkou 46 medveďov, z ktorých za jeden deň ulovili 11. Každoročne tam zastrelili približne 20 medveďov.

Celkový odhad populácie medveďa na Slovensku pred prvou svetovou vojnou bol približne 120 jedincov. Následný intenzívny odstrel však spôsobil dramatický pokles stavov:

  • V roku 1928 bolo zaznamenaných už len 35-40 jedincov
  • V roku 1932 zostalo len približne 20 jedincov

Oficiálna štatistika úlovkov potvrdzuje tento trend: v roku 1927 bolo na Slovensku zastrelených 19 medveďov, v roku 1928 12 jedincov a v roku 1929 11 jedincov.

Paulus Potter, 1649 – Bear Hunt

Ochrana a obnova populácie

Zmena nastala v roku 1932, keď bola prvýkrát vyhlásená zákonná ochrana medveďa. Vďaka tomuto opatreniu sa počet medveďov začal zvyšovať a druh sa opäť objavil aj v oblastiach, kde predtým vymizol.

Podľa Turčeka sa už po druhej svetovej vojne populácia zvýšila na 50-80 jedincov, ktoré obývali oblasti Veľkej a Malej Fatry, Vtáčnika, Oravskej Magury, Slovenských Beskýd, Chočského pohoria, Liptovských holí, Nízkych a Vysokých Tatier, Slovenského rudohoria, Spišskej Magury, Levočského pohoria a Polonín.

Historický vs. súčasný areál rozšírenia

Komparáciou historických údajov so súčasným stavom možno konštatovať, že areál rozšírenia medveďa hnedého na území Slovenska bol v minulosti podstatne väčší než dnes. Medveď obýval prakticky celé územie krajiny s výnimkou najnižšie položených oblastí na juhozápade. Súčasný výskyt je obmedzený prevažne na horské oblasti severného a stredného Slovenska, čo predstavuje len časť historického areálu.

Andrassy Museum: Medvede použité Alojzom Stróblom na vytvorenie sadrového odliatku sochy

Historické záznamy jasne dokumentujú, že medveď hnedý bol na území Slovenska pôvodne oveľa rozšírenejší, než je tomu dnes. Intenzívny lov na prelome 19. a 20. storočia spôsobil dramatický pokles jeho populácie až na hranicu vyhubenia. Len včasné zavedenie ochranných opatrení v roku 1932 zachránilo tento druh pred úplným vyhynutím na našom území. Tento historický vývoj je dôležitým príkladom toho, ako ľudská činnosť môže dramaticky ovplyvniť areál rozšírenia veľkých šeliem, a zároveň ilustruje, že pri zavedení účinnej ochrany je možná postupná obnova ich populácií.

Vasárnapi Ujság číslo 48 z roku 1908
Medvede ulovené grófom Ľudovítom Arcom a princom Ľudovítom Windischgrätz v Betliari

Jozef Martinský, Ursia o. z., 2.5.2025