Historický výskyt medveďa hnedého na území Slovenska

Medveď hnedý (Ursus arctos) dnes na Slovensku obýva prevažne horské oblasti. Historické záznamy však ukazujú, že v minulosti bol jeho výskyt oveľa širší.

Rozšírenie medveďa na prelome 19. a 20. storočia

Z dostupných literárnych údajov vyplýva, že koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol medveď hnedý rozšírený na väčšine územia dnešného Slovenska, hoci už vtedy existovali oblasti, kde došlo k jeho vyhubeniu. Podľa Ortvaya (1902) už medveď nežil na území bývalej Bratislavskej župy, zatiaľ čo podľa Kocyana (1887, 1889) bol na Orave „všade obyčajným druhom zveri“.

Štatistiky úlovkov z rokov 1885 až 1894, ktoré uvádza Matlekovits (1897), dokumentujú prítomnosť medveďa vo väčšine hornouhorských žúp s výnimkou Bratislavskej, Tekovskej, Komárňanskej, Hontianskej a Novohradskej. Konkrétne počty úlovkov zaznamenali v župe Nitrianskej (1), Trenčianskej (4), Oravskej (4), Turčianskej (3), Liptovskej (10), Zvolenskej (7), Gemersko-malohontskej (4), Spišskej (4), Zemplínskej (1), Abaujsko-tornelskej (2) a Užhorodskej (4).

Intenzívny lov a pokles populácie v prvej polovici 20. storočia

Paszlavský (1918) uvádza, že v prvých desaťročiach 20. storočia bol medveď hojne rozšírený v severovýchodnej a severozápadnej časti Uhorska, teda na území dnešného Slovenska. Len v roku 1909 bolo v celom Uhorsku zastrelených 204 jedincov, najviac v Sedmohradsku. Na území dnešného Slovenska bol medveď v tomto období zaznamenaný prakticky vo všetkých župách, ktoré spomína Matlekovits, s výnimkou Zemplínskej a Užhorodskej.

Feriancová (1955) zhrnula dobové správy z poľovníckej tlače, ktoré potvrdzujú rozsiahly výskyt medveďa na Slovensku v tomto období. Napríklad v Gemerských horách v roku 1901 lesný personál grófa Andrássyho vystopoval pred poľovačkou 46 medveďov, z ktorých za jeden deň ulovili 11. Každoročne tam zastrelili približne 20 medveďov.

Celkový odhad populácie medveďa na Slovensku pred prvou svetovou vojnou bol približne 120 jedincov. Následný intenzívny odstrel však spôsobil dramatický pokles. V roku 1928 zaznamenali už len 35 až 40 jedincov a v roku 1932 zostalo približne 20 medveďov.

Oficiálna štatistika úlovkov tento trend potvrdzuje. V roku 1927 bolo na Slovensku zastrelených 19 medveďov, v roku 1928 dvanásť a v roku 1929 jedenásť jedincov.

Ochrana a obnova populácie

Zmena nastala v roku 1932, keď bola prvýkrát vyhlásená zákonná ochrana medveďa. Vďaka nej sa počet medveďov začal zvyšovať a druh sa opäť objavil aj v oblastiach, kde predtým vymizol.

Podľa Turčeka sa už po druhej svetovej vojne populácia zvýšila na 50 až 80 jedincov, ktoré obývali oblasti Veľkej a Malej Fatry, Vtáčnika, Oravskej Magury, Slovenských Beskýd, Chočského pohoria, Liptovských holí, Nízkych a Vysokých Tatier, Slovenského rudohoria, Spišskej Magury, Levočského pohoria a Polonín.

Historický a súčasný areál rozšírenia

Porovnanie historických údajov so súčasným stavom ukazuje, že areál rozšírenia medveďa hnedého bol na Slovensku kedysi podstatne väčší než dnes. Medveď obýval prakticky celé územie krajiny s výnimkou najnižšie položených oblastí na juhozápade. Dnešný výskyt sa obmedzuje prevažne na horské oblasti severného a stredného Slovenska, čo je len časť niekdajšieho areálu.

Medveď hnedý bol teda na Slovensku kedysi oveľa rozšírenejší než dnes. Intenzívny lov na prelome 19. a 20. storočia jeho populáciu takmer vyhubil a pred úplným vyhynutím ho zachránila až zákonná ochrana z roku 1932. Ukazuje to, ako výrazne dokáže ľudská činnosť ovplyvniť rozšírenie veľkých šeliem, no aj to, že pri účinnej ochrane sa ich stavy dokážu postupne obnoviť.

Jozef Martinský, Ursia o. z., 2.5.2025