Putikov vŕšok – najmladšia sopka Slovenska a Strednej Európy
Putikov vŕšok je najmladšou známou sopkou na území Slovenska aj celej Strednej Európy. Nachádza sa na juhozápadnom okraji Štiavnických vrchov, v blízkosti obce Tekovská Breznica a juhovýchodne od Novej Bane (okres Žarnovica). So svojou nadmorskou výškou 477 metrov nie je nápadne vysoký, no geologicky ide o mimoriadne zaujímavé územie.
Vek tejto sopky je podľa najnovších výskumov určený na približne 102 000 rokov (s možným rozpätím ±11 000 rokov), čo je na pomery sopečnej aktivity v karpatskej oblasti výnimočne mladé. Pre porovnanie – hlavné vulkanické fázy vo Vtáčniku, Štiavnických či Kremnických vrchoch skončili pred viac než 10 miliónmi rokov.
Putikov vŕšok je tzv. monogenetická sopka, teda taká, ktorá vznikla jedinou, pomerne krátkou erupčnou udalosťou. Následne vyhasla a už sa nikdy neaktivovala.
Ako sopka vznikla?
Erupcia, ktorá vytvorila Putikov vŕšok, prebehla počas štvrtohôr, pravdepodobne v chladnej klíme poslednej doby ľadovej (pleistocén). Magma prenikla na povrch cez slabšiu zónu zemskej kôry. Nešlo o mohutný výbuch typu stratovulkánu, ale o výlev alkalickej magmy s nízkou viskozitou.
Táto magma mala chemické zloženie bazanitického typu – ide o hlbinný, málo silikátový magmatický materiál s vysokým obsahom alkalických prvkov (sodíka a draslíka). Podobný typ magmy poznáme aj zo súčasne činných sopiek na Havaji či v Africkej prepadline.
Láva vytekala zo sopúcha a po svahoch tiekla do okolitých dolín. Najväčší lávový prúd smeroval do údolia rieky Hron, kde miestami dosahoval dĺžku až 3,5 km. Pravdepodobne dočasne prehradil rieku, čo spôsobilo vznik menších jazier a zmenu smeru jej toku.
Čo dnes na mieste vidíme?
Samotný Putikov vŕšok dnes tvorí nízky, porastený kužeľ tvorený najmä vulkanickými horninami – hlavne bazanitmi a ich pyroklastickými variantmi. Okolo sa nachádzajú sopečné brekcie a úlomky vulkanických bomb, ktoré sú dôkazom explozívnych fáz erupcie. Niektoré bomby majú typické aerodynamické tvary, ako sú vretená či chlebu podobné gule. Vznikli, keď žeravé kúsky magmy boli vymrštené do vzduchu, stuhli počas letu a dopadli späť na povrch bez rozbitia.
Na svahoch i vrchole je možné pozorovať nápadne červenohnedú pôdu. Táto farba vznikla oxidáciou železa v sopečných úlomkoch, ktoré boli vystavené pôsobeniu vzduchu a vlhkosti. Takéto sfarbenie je typické pre pôdy sopečného pôvodu a prezrádza prítomnosť scvrknutých a spečených trosiek.
Jaskyňa Sezam – čo o nej vieme?
Na západnom svahu Putikovho vŕšku sa nachádza dutina známa ako jaskyňa Sezam. Ide o malú pseudokrasovú jaskyňu vulkanického pôvodu s dĺžkou približne 26 metrov. Objavená a zdokumentovaná bola speleológmi v roku 2003, hoci miestnym obyvateľom bola známa aj skôr. Právna ochrana sa však na celé územie Putikovho vŕšku (vrátane jaskyne) vzťahuje už od roku 1996, keď bola oblasť vyhlásená za prírodnú pamiatku.
Jaskyňa vznikla inak, než klasické krasové jaskyne – nie chemickým rozpúšťaním horniny, ale pohybom lávy. Pri erupcii stuhol horný povrch lávového prúdu, zatiaľ čo jeho vnútro zostalo ešte tekuté. Keď tekutina odtiekla, ostala po nej dutina – tzv. lávový tunel. Takéto jaskyne sú známe najmä z Havaja alebo Islandu, no výnimočne sa vyskytujú aj v Európe.
Steny jaskyne nesú stopy lávových prúdov a možno tu pozorovať aj tzv. koreňové stalaktity – tenké, trubicovité útvary vytvorené z ochladených výronov plynov a minerálov. Sezam je jedinou známou sopečnou jaskyňou tohto typu na Slovensku.
Pre ochranu unikátneho ekosystému a krehkých útvarov nie je jaskyňa verejnosti voľne prístupná.
Chránené územie a význam pre vedu
Putikov vŕšok je od roku 1996 chránený ako prírodná pamiatka s 5. stupňom ochrany. Táto kategória znamená prísne obmedzenia na akúkoľvek činnosť, ktorá by mohla narušiť geologickú alebo ekologickú hodnotu lokality.
Z vedeckého hľadiska ide o mimoriadne cenné územie, ktoré poskytuje jedinečný pohľad na nedávnu sopečnú činnosť v rámci Karpatov. Odborníci tu študujú procesy vzniku monogenetických vulkánov, chemizmus bazanitov, ako aj vývoj krajiny po erupcii.
Pre verejnosť je Putikov vŕšok zároveň atraktívnym cieľom geoturistiky. Trasa k vrcholu je nenáročná, s možnosťou výhľadov na dolinu Hrona a okolité pohoria.
