Tuhársky kras – najmenšie krasové územie Slovenska
Tuhársky kras, rozprestierajúci sa na ploche približne 5 km² medzi obcami Tuhár, Divín a Ružiná v Revúckej vrchovine, predstavuje najmenšie krasové územie na Slovensku. Nachádza sa v geomorfologickej oblasti Slovenského rudohoria, v celku Revúcka vrchovina a podcelku Cinobanské predhorie. Napriek svojej neveľkej rozlohe ponúka návštevníkom pestrú škálu geologických a botanických zaujímavostí, ktoré sú výsledkom jedinečných prírodných procesov a histórie tohto regiónu.
Geologická charakteristika územia
Geologický základ Tuhárskeho krasu tvoria triasové masívne vápence a kryštalické vápence, známe ako tuhárske mramory. Tieto horniny vznikli prekryštalizovaním starších vápencov za vysokého tlaku a teploty, čo im dodalo rôznorodé sfarbenie – od bielej cez sivú, žltkastú, zelenkastú, svetlohnedú až po ružovkastú a vínovočervenú. Ich atraktívny vzhľad ešte obohacujú vložky rohovcov a tmavých bridlíc spolu so sieťou chaotických kalcitových a limonitových žiliek. Metamorfované vápence patria ku geologickej jednotke mezozoického obalu veporika.
Na východnom okraji sa v katastri Lovinobane nachádza ložisko magnezitu (serpentinitovo-dunitský typ).
Tektonický vývoj územia bol pomerne komplikovaný, čo sa prejavuje výraznou zlomovou tektonikou a miestami intenzívnym zvrásnením vápencových súvrství. Práve tektonické porušenie hornín uľahčilo prenikanie vody do podložia a následný rozvoj krasových javov.
Krasové javy
Krasový reliéf Tuhárskeho krasu nie je intenzívne rozvinutý, čoho príčinou je pravdepodobne to, že po výzdvihu územia po andezitovom vulkanizme bolo odkrytie vápencového povrchu len čiastočné a krasovatenie prebiehalo len na niektorých miestach. V porovnaní s inými krasovými územiami Slovenska sú krasové javy v Tuhárskom krase vyvinuté len veľmi slabo a netvoria reprezentatívnejšie koncentrácie.
Škrapy nepatria k najrozšírenejším krasovým javom Tuhárskeho krasu. Napriek tomu sa podarilo zistiť niekoľko typov v oblasti jaskyne Mara medvedia, na zalesnenom vápencovom chrbte pri Divíne. Škrapy sú najjednoduchšie a rozmermi najmenšie povrchové krasové javy, ktoré patria k mikroformám reliéfu. Vznikajú rozpúšťacou činnosťou vody obohatenej o oxid uhličitý na krasovom povrchu alebo pod pôdnou vrstvou. Spravidla sa vytvárajú na skrasovatených svahoch s rôznym sklonom a môžu mať veľkosť od niekoľko centimetrov až po niekoľko metrov. Na kopci Dúpa pri Divíne ich vzhľad čiastočne zakrýva pomerne hustý lesný porast, no pri chodníku vedúcom od konca obce po hrebeni k jaskyni Mara medvedia sú na styčných vrstvách svetlosivých vápencov dobre pozorovateľné.
Jaskyňa Mara medvedia sa nachádza na kopci Dúpa, 1 km juhozápadne od Divínskeho hradu, pod vápencovým bralom vysokým 4,5 m, v nadmorskej výške 345 m n. m. Jaskyňa je verejnosti voľne prístupná, ale žiadny značený turistický chodník k nej nevedie. Názov jaskyne pochádza od Mary z Divína – dievčaťa, ktoré väčšiu časť svojho života strávilo v prírode a podľa povesti v tejto jaskyni chovalo medvedie mláďa vlastným mliekom. Šikmo klesajúca, 13 m dlhá a 6 m hlboká jaskyňa vznikla asi pred 6 miliónmi rokov, keď Tuhársky kras tvoril súvislý celok s Divínskym hradným vrchom i s ostatnou časťou Slovenského rudohoria. Jaskyňa pravdepodobne predstavovala ponor povrchových vôd. Vody v podzemí postupne rozširovali šikmú tektonickú poruchu v prúžkovanom mramore, v ktorom je jaskyňa vytvorená. V jaskyni našli úkryt aj ľudia pilinskej kultúry z neskorej doby bronzovej (15. až 12. storočie pred Kr.), o čom svedčia úlomky keramiky v jaskynných usadeninách.
Ďalšie dve jaskyne sa nachádzajú na Divínskom hradnom vrchu: Divínska hradná jaskyňa s dĺžkou 106 m priamo pod hradnými múrmi a Divínska vináreň s dĺžkou 10 m v úpätí kopca. V oblasti sa nachádzajú aj ďalšie menšie jaskyne: Ružinská diera v doline Drieňovca (dlhá 10 m) a Morháčova jaskyňa v doline Tuhárskeho potoka (14 m).
Ťažba v tuhárskom lome priebežne obnažuje a umožňuje dočasne pozorovať paleokrasové javy – okrem prejavov korózie kryštalických vápencov napríklad sedimentmi vyplnené krasové dutiny. V 90. rokoch 20. storočia bol pri ťažbe odhalený rozmerný závrt.
Hydrologický systém Tuhárskeho krasu je pomerne jednoduchý. Povrchová riečna sieť je reprezentovaná Tuhárskym potokom, ktorý pramení v nekrasovej oblasti, no následne vstupuje do krasového územia.
Flóra a fauna
Flóra Tuhárskeho krasu je ovplyvnená vápencovým podložím a zahŕňa teplomilné, xerotermné a endemické druhy. Na južných úpätiach planín sa nachádzajú drieňové dúbravy s dominantnými druhmi ako dub plstnatý (Quercus pubescens), dub cerový (Quercus cerris) a drieň obyčajný (Cornus mas). V bylinnom podraste možno nájsť vzácne druhy ako vstavač purpurový (Orchis purpurea).
Fauna Tuhárskeho krasu je typická pre krasové oblasti stredného Slovenska. Z bezstavovcov sú významné reliktné druhy chrobákov viazaných na vápencové podložie, chvostoskoky, pavúky, živočíchy viazané na úkryty. Žije tu niekoľko druhov netopierov, najmä podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier veľký (Myotis myotis). Cicavce sú zastúpené bežnými druhmi ako líška obyčajná (Vulpes vulpes), jazvec lesný (Meles meles) a srnec hôrny (Capreolus capreolus).
Historické a kultúrne súvislosti
Archeologické nálezy dokladajú osídlenie oblasti už v neskorej dobe bronzovej, o čom svedčia nálezy úlomkov keramiky pilinskej kultúry v jaskyni Mara medvedia. V stredoveku viedla týmto územím obchodná cesta spájajúca Novohrad s Gemerom.
Názov jaskyne Mara medvedia je spojený s miestnou povesťou o dievčati menom Mara z Divína, ktoré väčšiu časť svojho života strávilo v prírode a údajne v tejto jaskyni chovalo medvedie mláďa vlastným mliekom.
História ťažby nerastných surovín v oblasti siaha do 19. storočia. Mramorová baňa pri Tuhári vznikla v roku 1905. Ťažba magnezitu v bani Ružiná a jeho spracovanie v magnezitke Lovinobáňa pokračovala od roku 1923 až do roku 2006, kedy bola ukončená pre vysoké náklady. Odvtedy tento technický pamätník chátra.
Výskum územia a ochrana prírody
Krasové javy v tejto oblasti boli orientačne preskúmané Ľ. Gaálom a P. Ženišom v rámci 22. ročníka Tábora ochrancov prírody (TOP) pri obci Uhorské v roku 1986. Skúmali kameňolom pri Tuhári a jeho okolie, kameňolom pri Ružinej, hradný vrch Divín a kopec Dúpa pri Divíne. Boli tu zaregistrované nasledovné anorganické prírodné hodnoty: náučne hodnotné geologické odkryvy, škrapy, skalné bralá a krajinné dominanty, výplne krasových kavern a depresií, jaskyňa a niekoľko minerálov.
Tuhársky kras patrí do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Jaskyňa Mara medvedia je chránená ako prírodná pamiatka. Územie je zaradené aj do európskej sústavy chránených území NATURA 2000 ako Územie európskeho významu.
Hlavným cieľom ochrany je zachovanie unikátnych krasových javov, vzácnych druhov rastlín a živočíchov, ako aj typických biotopov vápnomilnej vegetácie. Za veľmi dôležitú sa považuje spolupráca s vlastníkmi lomov a snaha aktívne ich zapojiť do procesu ochrany tejto anorganicky a krajinársky významnej lokality regiónu.
Turistické možnosti
Pre turistov je časť Tuhárskeho krasu sprístupnená prostredníctvom náučného chodníka Tuhár – Bralo. Tento chodník ponúka možnosť spoznať geologické a botanické bohatstvo regiónu. Jaskyňa Mara medvedia je verejnosti voľne prístupná, ale žiadny značený turistický chodník k nej nevedie.
Najvhodnejším obdobím na návštevu je jar (apríl-máj), keď kvitne väčšina vzácnych rastlinných druhov, a jeseň (september-október), keď je príjemné počasie a pekné sfarbenie listnatých lesov.
V blízkosti Tuhárskeho krasu sa nachádza vodná nádrž Ružiná, ktorá je vzdialená asi 5 km a predstavuje možnosť rekreácie a vodných športov počas letných mesiacov.
Tuhársky kras, hoci rozlohou najmenší na Slovensku, predstavuje cenné prírodné územie s výnimočnou geologickou stavbou, zaujímavými krasovými javmi a bohatou biodiverzitou. Jeho hodnotu zvyšuje aj historický a kultúrny kontext spojený s tradíciou ťažby dekoračného kameňa. Návšteva tohto menej známeho, no o to hodnotnejšieho krasového územia ponúka príležitosť na spojenie turistiky s poznávaním prírodného a kultúrneho dedičstva novohradského regiónu.
