Turistika mimo značených chodníkov, zakladanie ohňa, stanovanie a pohyb so psom.

Vstup do lesa na Slovensku sa riadi dvoma hlavnými legislatívnymi predpismi: Zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a Zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Predtým, než sa vyberiete do prírody, je kľúčové zistiť, či je dané územie chránené a aký stupeň ochrany tam platí. Ak ide o bežný les mimo osobitnej ochrany, riadite sa primárne lesným zákonom.

Pohyb a aktivity v bežnom lese

V bežnom lese, ktorý nie je súčasťou chráneného územia, máte právo vstúpiť a pohybovať sa pešo, a to dokonca aj mimo značených turistických trás. Toto právo vyplýva z § 30 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorý uvádza: „Každý má právo vstupovať do lesa na vlastné nebezpečenstvo, zbierať pre vlastnú potrebu lesné plody a suché ležiace drevo, ak tým nepoškodzuje les a neohrozuje seba ani iných.“ Je však dôležité mať na pamäti aj § 30 ods. 2 tohto zákona, ktorý definuje miesta, kde je vstup do lesa zakázaný, napríklad do mladých lesných porastov, semenných porastov a podobne.

Čo sa týka prespávania a ohňa, platia tu jasné pravidlá. Táborenie so stanom alebo inou konštrukciou je povolené iba na miestach, ktoré správca lesa oficiálne vyznačil ako táboriská. Stavanie stanov či prístreškov mimo týchto lokalít je zakázané podľa § 31 ods. 1 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z.

Zakladanie otvoreného ohňa, či už ide o klasický oheň alebo varič na drevo, je povolené len na miestach špeciálne vyznačených správcom lesa podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z.

Ak chcete prenocovať bez stavby, stačí si rozložiť spacák a karimatku priamo na zemi. Toto sa nepovažuje za „táborenie“ v zmysle zákona, pretože nestaviate žiadnu konštrukciu, a zákon o lesoch na takýto bivak nekladie žiadne obmedzenia.

Pravidlá v chránených územiach a stupne ochrany

Ak vstúpite do chráneného územia, bude sa na vás vzťahovať konkrétny stupeň územnej ochrany, ktorú Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny rozčleňuje od druhého až po piaty stupeň podľa § 13 až § 16. Konkrétne stupne ochrany v zónach A až D národného parku sú určené podľa § 30 ods. 2 a 3 tohto zákona.

V chránených krajinných oblastiach (CHKO), pokiaľ zákon nestanovuje inak, platí druhý stupeň ochrany podľa § 18 ods. 2. To znamená, že vo väčšine CHKO sa môžete riadiť pravidlami bežného lesa, s tým, že správcovia CHKO môžu v návštevnom poriadku vyčleniť špeciálne miesta na stanovanie či oheň.

Druhý stupeň ochrany

Druhý stupeň ochrany podľa § 13 zákona č. 543/2002 Z. z. výslovne zakazuje napríklad vjazd motorových vozidiel mimo ciest, holorub alebo budovanie nových turistických chodníkov. Dôležité je, že neobsahuje výslovný zákaz stanovania, bivakovania ani zakladania ohňa podľa § 13 ods. 1. Z tohto dôvodu sa v území s druhým stupňom ochrany uplatňujú obmedzenia lesného zákona: stanovať a zakladať oheň môžete len na miestach vyhradených správcom lesa podľa § 31 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 326/2005 Z. z.

Tretí stupeň ochrany

Pri treťom stupni ochrany podľa § 14 zákona č. 543/2002 Z. z. je situácia už prísnejšia. Zákon jasne uvádza, že na území s tretím stupňom ochrany je zakázané „táboriť, stanovať, bivakovať… zakladať oheň mimo uzavretých stavieb“ podľa § 14 ods. 1 písm. d. Nezáleží na tom, či ide o plne vybavený stan, jednoduchý prístrešok alebo oheň – všetky spomínané činnosti sú zákonom zakázané.

Hoci zákon výslovne zakazuje „bivakovať“, v praxi sa to zvyčajne vzťahuje na situácie, keď si osoba „zriadila bivak“, teda miesto na prespanie s určitým charakterom prístrešku, hoci aj improvizovaného, napríklad celta napnutá medzi stromami, núdzový prístrešok z vetiev. Spanie len v spacáku a na karimatke, bez akejkoľvek stavby alebo významného narušenia prostredia, by vo všeobecnosti nemalo byť považované za „bivakovanie“ v zmysle tohto zákazu. Kľúčové je však vždy dodržiavať zásadu „nezanechaj stopy“.

Štvrtý a piaty stupeň ochrany

Štvrtý stupeň ochrany podľa § 15 zákona č. 543/2002 Z. z. zakazuje všetky činnosti z tretieho stupňa a pridáva ďalšie obmedzenia, ako napríklad zákaz aplikácie chemických látok, rúbania drevín, zriaďovania poľovníckych zariadení či voľného púšťania psov podľa § 15 ods. 1 písm. a, b, e, k–l.

Na piatom stupni ochrany podľa § 16 zákona č. 543/2002 Z. z. je potom úplne zakázané zasiahnuť do lesa či pôdy, rušiť pokoj, stavať čokoľvek alebo vysádzať rastliny podľa § 16 ods. 1.

Národné parky a súkromné lesy

Národné parky sú podľa § 19 zákona č. 543/2002 Z. z. štandardne zaradené do tretieho stupňa ochrany podľa § 19 ods. 3. Správa národného parku však môže v návštevnom poriadku ešte upresniť prístup a určiť zóny, v ktorých platia prísnejšie alebo miernejšie obmedzenia podľa § 19 ods. 2 a 3. V praxi to znamená, že v národných parkoch sa zvyčajne pohybujete výhradne po značených chodníkoch a stanovanie či oheň sú vo väčšine zón úplne vylúčené, okrem miest špeciálne určených správcom parku.

V prípade súkromného lesa môže mať vlastník stanovené svoje vlastné pravidlá. Bez jeho súhlasu sa nemôžete správať inak, než vám povoľujú všeobecné zákony.

Rozdiel medzi stanom, bivakom a karimatkou

Je dôležité rozlišovať medzi týmito pojmami z hľadiska legislatívy. Stan či akýkoľvek prístrešok sa považuje za stavbu a v bežnom lese podlieha prísnym zákazom alebo povoleniam podľa § 31 ods. 1 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z.

Karimatka so spacákom rozprestretá priamo na zemi nie je zákonom klasifikovaná ako táborenie, a preto je v bežnom lese či v území s druhým stupňom ochrany povolená bez ďalších povolení.

V chránených lokalitách s vyšším stupňom ochrany od tretieho stupňa vyššie však platí zákaz aj najjednoduchšieho prístrešku a ohňa podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. V týchto oblastiach je aj „bivakovanie“ zakázané, čo je v praxi interpretované ako zriadenie miesta na prespanie, ktoré už má charakter prístrešku, aj keď provizórneho. Pre úplnú istotu a rešpektovanie prírody sa v takýchto oblastiach odporúča spanie na karimatke so spacákom bez akejkoľvek konštrukcie, a to s maximálnym ohľadom na princíp „nezanechaj stopy“.

Pohyb so psom v lese

Keď sa vyberiete do lesa na Slovensku so psom, je dôležité zohľadniť až tri rôzne zákony, ktoré vám určujú, čo smiete a čo vám hrozí. Pohyb so psom v lese je výrazne komplikovanejší než pohyb bez domáceho zvieraťa.

Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. stanovuje stupne ochrany územia od druhého až po piaty. V oblastiach tretieho, štvrtého a piateho stupňa, ako sú prírodné rezervácie alebo zóny v národných parkoch, je voľný pohyb psov zakázaný, pokiaľ nejde o služobného psa. Tieto miesta často vyžadujú dodržiavanie návštevného poriadku.

Zákon o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007 Z. z. upravuje, že psa treba viesť tak, aby nevnikol do konfliktu. Majiteľ je zodpovedný za jeho kontrolu a zabránenie úteku podľa § 22 ods. 6. Dôležité je, že podľa súdnej praxe je pes považovaný za „pod kontrolou“ len vtedy, ak je na vôdzke. Mnohé súdne rozhodnutia už vyniesli verdikt na základe znaleckého posudku, že voľne behajúci pes, aj keď poslúcha povely, nie je skutočne pod kontrolou majiteľa. Ak pes poraní človeka, majiteľ musí zabezpečiť veterinárne vyšetrenie podľa § 17 a potvrdenie, inak mu hrozí pokuta až do tisíc eur.

Zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. je najprísnejší pri lesoch patriacich poľovnému revíru, čo zahŕňa takmer každú lesnú plochu mimo obce. V revíri môže byť pes bez vodítka, ale iba do vzdialenosti 50 m od voditeľa. Ak sa vzdiali viac ako 50 m, ide už o zakázaný voľný pohyb. Výnimku majú poľovnícke alebo služobné psy podľa § 24 ods. 3. Ak pes prekročí hranicu 50 m, hrozí majiteľovi pokuta až 3 000 €. Navyše, člen poľovníckej stráže môže usmrtiť voľne sa pohybujúceho psa v revíri, najmä ak sa tento vzdiali viac ako 200 m od najbližšej stavby. Hoci pes môže mať značkový obojok, je to stále na uváženie poľovníka podľa § 29 ods. 1 písm. f.

Praktické pravidlá pre turistiku so psom

Pre bezpečnosť a súlad so zákonmi sa odporúča mať psa v lese vždy na vodítku. Hoci niektoré zákony umožňujú pohyb bez vodítka za určitých podmienok, súdna prax jasne stanovuje, že pes je pod skutočnou kontrolou majiteľa len vtedy, keď je na vôdzke.

V poľovnom revíri (čo zahŕňa takmer každú lesnú plochu mimo obce) môže byť pes bez vodítka, ale iba do vzdialenosti 50 m od vás. Ak sa vzdiali viac ako 50 m, ide už o zakázaný voľný pohyb, ktorý je trestný pokutou až 3 000 €. Ak se vzdiali viac ako 200 m, môže byť pes usmrtený poľovníkom bez náhrady.

V chránených územiach s tretím a vyšším stupňom ochrany či v národných parkoch je voľný pohyb psa zakázaný v celom rozsahu. Môže existovať výnimka pre služobné či poľovnícke psy v špecificky označených zónach podľa návštevného poriadku.

Vo všetkých prípadoch sa musí majiteľ psa správať zodpovedne podľa zákona o veterine. Pes musí byť zdravý, po poranení vykázaný lekársky, majiteľ sa zodpovedne postará o prípadné ujmy.

Ak vezmete psa do lesa, pre jeho aj vašu bezpečnosť a pokojné stretnutie s prírodou majte stále pri sebe vodítko a používajte ho. Pamätajte, že podľa súdnej praxe je pes považovaný za pod kontrolou len vtedy, ak je na vôdzke. Zistite si vopred, či dané územie patrí do poľovného revíru alebo je súčasťou chráneného územia, a rešpektujte príslušné obmedzenia.

Vždy si preto pred cestou overte úroveň ochrany územia a prípadný návštevný poriadok, aby ste sa vyhli pokutám a ochrana lesa zostala neporušená. Klúčom k bezproblémovému pohybu v prírode je rešpektovanie zákonov a zodpovedný prístup k životnému prostrediu. Pri pohybe so psom je obzvlášť dôležité mať stále pri sebe vodítko a používajte ho.