Fuzáč alpský (Rosalia alpina)

Fuzáč alpský (Rosalia alpina) predstavuje jeden z najvýraznejších zástupcov saproxylických chrobákov strednej Európy. Tento druh z čeľade fuzáčovitých (Cerambycidae) má charakteristické modrosivé sfarbenie kroviek s variabilnými čiernymi škvrnami, ktorých počet a rozloženie sa u jednotlivých jedincov odlišuje. Tykadlá vykazujú striedanie modrých a čiernych pruhov, pričom samce majú tykadlá výrazne dlhšie ako samice. Telesná dĺžka dospelých jedincov sa pohybuje od 15 do 38 milimetrov.

Biologický cyklus tohto druhu je úzko viazaný na starý a odumretý bukový materiál. Larva sa vyvíja v starších bukových odumretých alebo odumierajúcich kmeňoch v horských polohách nad 600 m n. m. Okrem bukov dokáže využívať aj javory, bresty či jasene, vždy však preferuje hrubšie kmene s priemerom minimálne 20 centimetrov. Larválny vývoj prebieha 2 až 5 rokov v závislosti od klimatických podmienok a kvality substrátu. Larvy najprv žerú pod kôrou, kde vytvárajú charakteristické chodby, a pred zakuklením sa zavrtávajú niekoľko centimetrov hlboko do dreva.

Dospelé jedince sú aktívne od júna do augusta, s maximom aktivity v júli. Vyznačujú sa dennou aktivitou a môžeme ich pozorovať na kmeňoch stromov, kvitnúcich kríkoch alebo na povrchu dreva. Živia sa nektárom z kvetov a miazgou stromov. Pri potenciálnom ohrození sú schopné produkovať pískavé zvuky pomocou stridulačného aparátu, ktorý vzniká trením segmentov tela.

Výskumné štúdie potvrdili existenciu chemickej komunikácie u tohto druhu. Samce produkujú agregačný feromón, ktorý slúži na pritiahnutie samíc, čo predstavuje významný poznatok pre pochopenie správania a potenciálne aj pre ochranárske účely.

Ekologický význam fuzáča alpského presahuje jeho úlohu ako rozkladača dreva. Larvy prispievajú k cyklu živín v lesnom ekosystéme a vytvárajú mikrobiotopy pre ďalšie organizmy. Druh funguje ako indikátor zachovalých lesných spoločenstiev s dostatočným zastúpením mŕtveho dreva, čo z neho robí kľúčový druh pre hodnotenie kvality lesných ekosystémov.

Populácie druhu zaznamenali výrazný úbytok v severozápadnej časti areálu rozšírenia, pričom hlavnými príčinami sú intenzívna lesnícka činnosť, odstraňovanie starých a odumretých stromov, fragmentácia biotopov a klimatické zmeny. Na Slovensku je druh zákonom chránený s finančnou sankciou 230 eur za poškodenie jedinca.

Aktuálne výskumné trendy poukazujú na neočakávané rozširovanie areálu rozšírenia do nižších nadmorských výšok, čo môže súvisieť so zmenami v lesnom hospodárstve alebo klimatickými faktormi. Dokumentované je rozširovanie druhu do nížinných oblastí strednej Európy, čo predstavuje zaujímavý fenomén z pohľadu biogeografie a adaptability druhu.

Genetické štúdie populácií z talianskych Apenín odhalili relatívne nízku genetickú variabilitu, čo môže súvisieť s fragmentáciou populácií a predstavuje potenciálne riziko pre dlhodobé prežitie druhu. Demografické štúdie pomocou metódy značkovania a opätovného odchytu ukázali, že dospelé jedince majú relatívne nízku dispersnú schopnosť, čo sťažuje kolonizáciu nových biotopov a prirodzenú obnovu populácií.

Ochrana druhu vyžaduje komplex opatrení zahŕňajúcich zachovanie starých bukových porastov, ponechávanie dostatočného množstva mŕtveho dreva v lesoch, vytváranye kontinuity vhodných biotopov a minimalizáciu fragmentácie lesných ekosystémov. Dlhodobé prežitie populácií je podmienené existenciou rozsiahlejších komplexov starých lesov s prirodzenou druhovou skladbou.

Zdroje:

• Štátna ochrana prírody SR – www.sopsr.sk
• Škodcovia drevín – www.skodcoviadrevin.sk
• Heleic, J. (2009). Range expansion of an endangered beetle: Alpine Longhorn Rosalia alpina spreads to the lowlands of Central Europe. ResearchGate
• Švácha, P. et al. (2017). Novel, male-produced aggregation pheromone of the cerambycid beetle Rosalia alpina. PLOS One
• Drag, L. et al. (2011). Demography and Dispersal Ability of a Threatened Saproxylic Beetle: A Mark-Recapture Study of the Rosalia Longicorn. PLOS One