
Siláž ako silný atraktant pre medvede
Medveď hnedý (Ursus arctos) vo východných Karpatoch prijíma počas roka pestrú potravu, ktorá sa mení podľa sezóny. Analýza 215 vzoriek trusu zozbieraných v rokoch 2008 až 2010 v Národnom parku Poloniny odhalila 27 zložiek rozdelených do siedmich skupín. Patrili sem tvrdé plody ako žalude a bukvice, ovocie ako jablká, hrušky či černice, poľnohospodárske plodiny ako kukurica a siláž, byliny a časti drevín, bezstavovce, stavovce a aj menej typické časti ako pôda alebo neidentifikovateľný materiál.
Na jar sa medvede zameriavajú najmä na poľnohospodárske krmivá. Siláž a kukurica sú v tomto období najčastejšie zložky potravy, ktoré získavajú z poľovníckych kŕmidiel určených najmä pre diviaky. V lete prevažuje ovocie, ktoré tvorí základ stravy. Medvede však vtedy lovia aj bezstavovce, ktoré sú dôležitým zdrojom energie. Na jeseň sa vracajú k tvrdým plodom, najmä bukviciam, žaluďom a gaštanom, ktoré im pomáhajú vytvoriť zásoby energie pred zimou. V zimných mesiacoch, keď prirodzených zdrojov ubúda, využívajú medvede najmä poľnohospodárske krmivá a tvrdé plody. Siláž patrí medzi potraviny, ktoré vtedy hrajú dôležitú úlohu.
Siláž vzniká kvasením rastlinného materiálu, väčšinou kukurice, v anaeróbnom prostredí. Je bohatá na energiu a ľahko dostupná na kŕmnych miestach. V porovnaní s ovocím či tvrdými plodmi má vysoký obsah cukrov a vlákniny a medvede ju dobre využívajú aj v období, keď je prirodzenej potravy málo. Počas nášho výskumu potravných preferencií medveďa sme zistili, že napriek nutrične bohatému zdroju potravy medvede navštívili aj nám známe poľnohospodárske družstvo na Podpoľaní s uskladnenou silážou v plastových obaloch. V okolí oplotenia bolo mnoho medvedích stôp odtlačených v čerstvom blate a dokonca sme našli aj cestičku, ktorou medvede chodili z kukuričného poľa k oploteniu družstva. Za plechovým oplotením sa nachádzal ešte elektrický ohradník, ktorý bol zrejme zle navrhnutý a medveďom nezabránil v prístupe k balíkom so silážou.
Schopnosť medveďov využívať siláž a ďalšie plodiny úzko súvisí s činnosťou človeka. Okrem veľkého množstva uloženej siláže na družstvách vykladajú poľovníci a lesníci kukuricu a siláž na vnadenie diviakov, ale tieto zdroje lákajú aj medvede. Dostupnosť takýchto krmív má významný vplyv na populáciu, ktorá v posledných desaťročiach rastie a rozširuje sa aj do nových oblastí. Dnes sa medvede sústreďujú najmä v jadrových horských lokalitách, kde ich hustota dosahuje 8 až 12 jedincov na 100 km². V okrajových oblastiach je hustota nižšia, no druh postupne preniká aj do Malých Karpát a ďalších regiónov.
Zdroje
- Štofik, J. et al. (2013). Seasonal changes in food composition of the brown bear (Ursus arctos) from the edge of its occurrence in the Eastern Carpathians (Slovakia). Folia Zoologica, 62(3), 222–231. https://doi.org/10.25225/fozo.v62.i3.a8.2013
- Ursia.sk (2025). Medveď hnedý (Ursus arctos). Dostupné na: https://ursia.sk/medved-hnedy-ursus-arctos/
- Ursia.sk (2025). Populačná dynamika medveďa hnedého na Slovensku – analýza minulosti a výhľad do budúcnosti. Dostupné na: https://ursia.sk/2025/05/01/populacna-dynamika-medveda-hnedeho-na-slovensku-analyza-minulosti-a-vyhlad-do-buducnosti/
- Ursia.sk (2024). Začali s vnadením veľkých šeliem, lesníci? Dostupné na: https://ursia.sk/2024/04/15/zacali-s-vnadenim-velkych-seliem-lesnici/
Comments are closed.