Mladý prírodovedec – Fytocenológia

Krúžok Mladý prírodovedec vykonal fytocenologický prieskum na troch vytýčených miestach nad detvianskymi záhradkami. Najskôr sme to pojali vedecky, čiže po príchode na miesto sme si povedali, čo budeme skúmať, ako to budeme skúmať a kde to budeme skúmať. Cieľom bolo nájsť na vytýčených plochách čo najviac najrôznejších druhov rastlín, od najmenších po tie najväčšie a ak sa podarí, tak aj určiť, ktorého druhu je opticky najviac. Utopickou myšlienkou bolo, že by sme aspoň pri tom dominantnom druhu určili jeho denzitu, čiže koľko jedincov sa nachádza na určenej plôške.

Prírodovedci zatiaľ chápali všetko. Na lúke sme videli aj tri miesta s pováľanou trávou a tak na vlastné zvedavé oči videli miesta, kde oddychuje zver (v tomto prípade srny). Deti sa čudovali, že je to tak blízko pri ľuďoch.
Zobrali sme tri dvadsaťmetrové jutové špagáty a vytýčili sme si tri štvorcové plochy blízko seba, ktoré by mohli mať rôzne zloženie rastlín. Jedno bolo na okraji cesty, druhé na miernej terénnej depresii za kríkmi a tretie na otvorenej lúke. Prírodovedci dostali inštrukcie, ako nemajú všetko zdupať ako tie srny, ako majú hľadať, čo si majú všímať a ako rastlinu odtrhnúť. Áno, odtrhnúť, lebo nabudúce budeme robiť z vyzbieraných rastlín herbár/nástenku.
Prvý rozbeh bol rýchly a fytocenológovia začali prinášať kvety bez stoniek a listov. OK, takže bolo potrebné vykonať rekalibráciu inštrukčnej sady a po aplikácii a zápise do mozgovej RAM už prebiehal zber korektne, nie však dlho. Po krátkej chvíli sa niektorým prírodovedcom objavili pod nosom sviečky a o chvíľu už kýchali tri štvrtiny výpravy. Niektoré deti vôbec nevedeli, že sú alergické na niektoré lúčne alergény a po tomto zistení sme ešte rýchlo našklbali vzorky (zber tohto typu sa obvykle nazýva čórkni a uteč), hodili ich Janke do tašky, nech sa s tým doma vysporiada a vrátili sme sa do bezpečia panelákovej zástavby. S týmto musíme ešte niečo urobiť. Bolo to pre nás prekvapivé zistenie. Vyskúšame ešte lesné biotopy, tam už bude peľu menej. Cestou naspäť sme si priebežne opakovali všetko, čo sme sa na krúžku učili – vždy to tak robíme. Vždy, keď sa dá, prehlbujeme mozgové drážky.

Zastavili sme sa pri škole. Videli sme na zemi mŕtveho drozda čvikotu a tak sme si ešte povedali o potrebe označovať veľké presklené plochy nejakými viditeľnými symbolmi, aby do nich vtáčiky nenarážali. Pod strechou sme objavili aj osie hniezdo s miliónom nasrdených ôs, ktoré poletovali okolo. Venovali sme sa teda aj tomu, prečo tam sú, ako sú nebezpečné a čo s hniezdom urobiť následne, keďže bolo pri školskom okne. Deti boli spokojné a nabité informáciami a peľom z lúky.

Ak chcete vidieť, ako to na našom krúžku vyzerá, pozrite si aj kratučké video, tak tu: