Slimák záhradný (Helix pomatia)
Slimák záhradný, vedeckým názvom Helix pomatia, známy tiež ako slimák vinohradnícky alebo slimák obyčajný, patrí medzi najväčšie a najznámejšie suchozemské mäkkýše v Európe. Tento pôvodne stredoeurópsky a východoeurópsky gastropód sa dnes vyskytuje vo väčšine európskych krajín a bol introdukovaný aj do niektorých oblastí Severnej Ameriky. Jeho prirodzený výskyt je viazaný najmä na listnaté a zmiešané lesy, vinohrady, záhrady a kroviny v oblastiach s vápenatým podložím.
Telom slimáka je mohutná svalovina chránená robustnou vápenatou ulitou, ktorá môže dosiahnuť priemer 30-50 mm a výšku až 45 mm. Charakteristickým znakom je béžová až svetlohnedá ulita bez výrazného vzoru či pruhov, niekedy s nevýraznými tmavšími pásmi. Ulita je pomerne hrubostenná, s 4-5 závitmi. Telo slimáka je svetlosivé až sivohnedé, s výraznou hlavou nesúcou dva páry tykadiel.
Slimák Helix pomatia je hermafrodit, každý jedinec disponuje samčími aj samičími pohlavnými orgánmi. Párenie prebieha obvykle od mája do júla, pričom samotnému aktu predchádza komplikovaný „svadobný tanec“ a vzájomné bodanie vápnitými šípmi (tzv. „amor darts“). Tieto šípy obsahujú hormóny, ktoré zvyšujú úspešnosť oplodnenia. Po párení, ktoré trvá niekoľko hodín, obaja jedinci kladú vajíčka. Znáška obsahuje 30-70 guľatých, bielych vajíčok s priemerom 5-6 mm, ktoré sú uložené do jamky v pôde približne 5-10 cm hlbokej. Inkubačná doba trvá pri optimálnych podmienkach 3-4 týždne.
Slimák záhradný je aktívny hlavne počas vlhkého a teplého počasia, najmä v noci alebo po daždi. V období sucha a chladu upadá do stavu hibernácie, pričom zimný spánok zvyčajne trvá od októbra do apríla. Pred hibernáciou sa zahrabe do pôdy do hĺbky 10-15 cm, uzavrie svoj otvor (ústie) ulity pevnou vápenatou membránou, tzv. epifragmou, a výrazne zníži metabolickú aktivitu. Dýcha jednoduchými pľúcami, ktoré sú tvorené bohato prekrvenou plášťovou dutinou.
Z ekologického hľadiska je Helix pomatia prevažne bylinožravec, živiaci sa rozličnými zelenými časťami rastlín, hŕstkami, mladými výhonkami a odumretými rastlinnými zvyškami. Má významnú úlohu pri rozklade rastlinného materiálu a pri kolobehu vápnika v ekosystéme. V záhradách môže spôsobovať škody na kultúrnych rastlinách, ale nie je považovaný za významného škodcu.
Zmyslové orgány slimáka sú dobre vyvinuté. Na koncoch dlhších tykadiel má oči, ktorými však rozoznáva len svetlo a tmu, nie detaily objektov. Kratšie tykadlá slúžia predovšetkým ako hmatové orgány. Čuch a chuť sú vysoko rozvinuté a pomáhajú mu pri orientácii a vyhľadávaní potravy. Pohybuje sa vďaka rytmickým vlnovitým kontrakciám svalnatej nohy, pričom pohyb uľahčuje sliz vylučovaný žľazami v prednej časti tela.
Medzi prirodzených predátorov slimáka záhradného patria najmä vtáky (drozdy, havrany), ježkovia, krtky, niektoré druhy hmyzu, ale aj iné mäkkýše ako dravý slimák Limax maximus.
Helix pomatia je v mnohých európskych krajinách významnou kulinárskou pochúťkou. Konzumácia má dlhú tradíciu najmä vo Francúzsku, Taliansku a Švajčiarsku, kde sa podáva pod názvom „escargot“. V gastronómii sa cení pre svoju charakteristickú chuť a vyváženú textúru. Kvôli vysokému dopytu a nadmernému zberu je tento druh v niektorých krajinách chránený zákonom a jeho zber podlieha regulácii. V mnohých krajinách vrátane Slovenska sa preto chová na špeciálnych farmách, tzv. helikultúrach.
Sliz slimáka obsahuje látky s regeneračnými a protizápalovými účinkami, vrátane alantoínu, elastínu a kyseliny hyalurónovej, vďaka čomu našiel uplatnenie aj v kozmetickom priemysle a ľudovom liečiteľstve.
V súčasnosti tento druh čelí viacerým hrozbám vrátane straty prirodzených biotopov, znečistenia prostredia a v niektorých oblastiach aj nadmernému zberu pre konzumné účely.