Netopieria jaskyňa

Netopieria jaskyňa je voľne prístupná prírodná pamiatka v správe Správy slovenských jaskýň, ktorá sa nachádza na západnom svahu vrchu Hrádok (835 m) v Starohorských vrchoch pri Banskej Bystrici. Leží v nadmorskej výške 695 metrov nad morom a spolu s blízkou jaskyňou Kaplnka tvorí komplex tzv. Sásovských jaskýň neďaleko mestskej časti Sásová. Vchod jaskyne je situovaný približne 60 metrov nad úrovňou Sásovskej doliny, pričom mu dominuje výrazný, no nižší skalný portál.

Jaskyňu tvorí najmä hlavná chodba, ktorá sa tiahne severovýchodným smerom v dĺžke 44 metrov s výškou stropu 3-4 metre. Má takmer konštantnú šírku a je členená do priestranných siení a dómov, v ktorých miestami ostali pozostatky krasovej výzdoby. V bočnej časti sa nachádza tzv. Partizánska sieň dlhá 13 metrov, pomenovaná podľa jej využitia počas Slovenského národného povstania. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 57 metrov. Geologicky je založená na tektonických poruchách severovýchodného smeru so sklonom 70° na východ. Ostrohranný charakter horniny svedčí o mechanickom odrobovaní stien najmä v studených obdobiach štvrťohôr. Následkom mechanického opadávania vznikla kamenitá a balvanitá sutina na dne jaskyne.

Hlavná chodba jaskyne končí prudkým stúpaním so skalnými stupňami, nazývanými Galéria. Táto časť jaskyne nie je verejnosti voľne prístupná z bezpečnostných dôvodov – hrozí tu nebezpečenstvo pádu a zranenia. Vo vnútri jaskyne sa nachádza dokonca malé jazierko. Povrch jaskyne bol kedysi bohatý na stalaktity a stalagmity, hoci množstvo týchto útvarov bolo už poškodené návštevníkmi.

Z názvu jaskyne vyplýva jej význam ako hlavného útočiska netopierov, ktoré tu najmä prezimujú. V studenom období ich tu býva veľké množstvo, preto sa návštevám v zime neodporúča, aby sa nenarušila ich hibernácia. Pri návšteve jaskyne treba počítať aj s tým, že pod nohami môžu byť uschnuté zvyšky netopierieho trusu.

Jaskyňa má bohatú archeologickú minulosť. Bola osídlená v mladšej a hlavne v neskorej dobe bronzovej nositeľmi lužickej kultúry (okolo roku 1000 pred Kr.) a na začiatku obdobia sťahovania národov – teda na sklonku 4. a začiatkom 5. storočia po Kr. (germánsky kmeň svébskych Kvádov). V pleistocénnych sedimentoch sa našli aj kosti jaskynného medveďa, čo dokazuje, že v prehistórii ju obývali aj tieto zvieratá.

Archeologický význam jaskyne spočíva najmä v nálezoch, ktoré potvrdzujú jej kultové využitie v dávnych dobách. V neskorej dobe bronzovej sa tu zistili doklady rituálnych praktík – stopy zámerného rozbíjania detských sánok a jazda aj ich varenia. Našli sa aj ľudské lebky so zámerne spôsobenými otvormi. V súvislosti s jej kultovým využitím sa spomínajú aj prípadné praktiky kanibalizmu, ktoré však v staroveku neboli výnimočné.

Prvé archeologické prieskumy v jaskyni vykonal v roku 1924 amatérsky bádateľ J. Miklóši z Banskej Bystrice, neskôr v roku 1951 ju skúmal Juraj Bárta zo Štátneho archeologického ústavu. Na tieto práce nadviazali experti zo Stredoslovenského múzea (G. Balaša) a ďalší revízni archeológovia, pričom posledná známa rekonštrukcia výskumu prišla s výpravou archeológa M. Kvietka.

V novodobých dejinách slúžila jaskyňa častokrát ako úkryt. V stredoveku poskytla útočisko miestnemu obyvateľstvu pred vpádmi Tatárov a Turkov. Počas Slovenského národného povstania sa v nej ukrývali evakuanti z blízkych dedín a maďarskí zbehovia, ktorí neskôr prešli k partizánom. Jaskyňa tak zohrala úlohu aj v novodobej histórii ako útočisko v časoch vojny.

Mikroklíma jaskyne umožňuje vznik zimných ľadových výzdob. Vo veľmi chladných zimách tu vytvárajú z vody presakujúcej skalou mohutné ľadové cencúle a záclony, ktoré kedysi v nemalej miere zdobili priestory jaskyne. Je zaujímavé, že miestni turisti zaznamenali, že v posledných desiatich rokoch sa tieto ľadové útvary postupne zmenšovali alebo úplne vytrácali, čo vyvoláva úvahy o zmene klimatických pomerov.

Jaskyňa je dostupná pešou turistickou trasou – vedie k nej značená turistická cesta, ktorej východiskom je Banská Bystrica (sídlisko Sásová) alebo Špania Dolina. Od vrchu Hrádok nad Sásovou je k Netopierej jaskyni odbočka v údolí Sásovskej doliny v dĺžke približne 3 km (stúpanie ~300 m) z Pieninskej ulice. Vstup do jaskyne je voľný, ako súčasť komplexu voľne prístupných Sásovských jaskýň – pri vchode je informačná tabuľa a bezplatný vstup. Pri návšteve sa odporúča mať so sebou baterku alebo čelovku kvôli lepšej viditeľnosti v priestore.

Celé územie jaskyne je chránené ako prírodná pamiatka (vyhlásená 1994, naposledy novelizovaná 2008) s cieľom sprístupnenia pre verejnosť za účelom poznávania jej prírodných a historických hodnôt. Jaskyňa je nielen turistickou atrakciou, ale aj učebnou lokalitou. Je jednou z mystických lokalít pod Panským dielom, kde sa prelínajú geologické zaujímavosti so starými príbehmi o ľuďoch a zvieratách. Práve vďaka kombinácii prírodných foriem a historických nálezov má atrakcia jaskyne Kaplnka aj susedná Netopieria vysokú edukačnú hodnotu.

Zdroje: J. Bárta, K. Pieta, M. Soják, I. Balciar – informačná tabuľa Netopieria jaskyňa Inovinky.sk – regionálne články a sprievodcovia Mybystrica.sme.sk – archeologické štúdie Sdetmi.com, Centralslovakia.eu – turistické publikácie Vypadni.sk – regionálne články Sk.wikipedia.org – informácie zo Štátnej ochrany prírody SR Restartnisa.sk – environmentálne pozorovania