Kŕmenie kačíc na sídliskách

Kačica divá (Anas platyrhynchos) patrí medzi najhojnejšie vodné vtáky v Európe. Obýva takmer každý typ sladkovodného prostredia, od horských potokov po mestské rybníky. V mestách sa s ňou stretávame obzvlášť často, pretože je mimoriadne prispôsobivá a ľudskú prítomnosť znáša bez väčších problémov. Samec v svadobnom šate zaujme lesklou zelenou hlavou, tmavohnedou hruďou a sivými bokmi. Samica je celá hnedá so škvrnitým vzorom, ktorý ju na hniezde výborne maskuje. Na krídlach majú obe pohlavia nápadné modrofialové zrkadielko lemované bielymi prúžkami.

Ako kačica divá žije?

Kačica divá hniezdi na zemi, v hustom poraste bylín alebo medzi koreňmi stromov pri vode. Samica si hniezdo vystieľa vlastným páperím. Znáša 7 až 11 vajec a sedí na nich 25 až 28 dní. Kačiatka sú od narodenia pokryté páperím a dokážu plávať prakticky hneď po vyliahnutí. Samica ich vodí 50 až 60 dní, počas ktorých sa mláďatá učia samostatne hľadať potravu. Samec sa na výchove mláďat nepodieľa.

Ide o všežravca s bohatým jedálničkom. Rastlinnú zložku tvoria zelené vodné rastliny, pobrežné byliny, semená tráv a drobné plody. Zo živočíšnej potravy konzumuje vodný hmyz, larvy, mäkkýše, malé raky, žubrienky, ikry a červy. Pri hľadaní potravy vo vode ponára len prednú časť tela, zadná ostáva nad hladinou. Celým telom a do väčších hĺbok sa potápa len výnimočne, napríklad v ohrození.

Mestské vodné plochy a potoky poskytujú kačiciam dostatok ich prirodzenej stravy počas celého roka, vrátane zimy. Predstava, že by bez ľudskej pomoci v zime hladovali, je mylná. Kačice divé prežili tisícročia bez ľudského prikrmovania a sú na to biologicky úplne vybavené.

Čo sa deje, keď kačice kŕmime chlebom?

Chlieb, pečivo, koláče a iné pekárenské výrobky sú pre kačice nevhodné, a to aj keď sú čerstvé. Obsahujú veľa sacharidov, ale takmer žiadne živiny, ktoré vodné vtáky skutočne potrebujú. Kačica, ktorá sa pravidelne živí chlebom, prijíma takzvané prázdne kalórie a postupne stráca motiváciu vyhľadávať prirodzenú stravu bohatú na bielkoviny, vitamíny a minerály. Výsledkom je podvýživa napriek plnému žalúdku.

U mladých jedincov má takáto strava obzvlášť vážne následky. Nadmerný príjem sacharidov počas obdobia rastu spôsobuje deformáciu nazývanú anjelské krídlo (angel wing). Pri tomto poškodení sa posledný kĺb krídla natrvalo vytočí smerom von, krídlo odstáva od tela a vták stráca schopnosť letu. U dospelých jedincov je anjelské krídlo nezvratné. Pre kačicu, ktorá nemôže lietať, to v prírode znamená istú smrť. Nedokáže uniknúť predátorom ani migrovať za potravou.

Ešte nebezpečnejšie je staré pečivo napadnuté plesňami, najmä rodu Aspergillus. Pleseň pritom nemusí byť voľným okom viditeľná. Plesňové spóry po požití napádajú dýchací systém vtákov a spôsobujú ochorenie zvané aspergilóza. Vo voľnej prírode je pre kačice smrteľné, pretože neexistuje spôsob, ako by sa liečili.

Ďalšie dôsledky kŕmenia kačíc

Nevhodné kŕmenie nie je problémom len pre vtáky. Nedojedené zvyšky chleba a iných potravín zostávajú na brehoch alebo sa hromadia v plytčinách, kde sa rozkladajú. V teplejších mesiacoch tento organický odpad podporuje rast rias a znižuje obsah kyslíka vo vode. To ohrozuje ryby, obojživelníky aj vodný hmyz. Celý ekosystém potoka alebo rybníka tak trpí kvôli niekoľkým krajcom chleba.
Zvyšky jedla pri vode navyše lákajú potkany a ďalšie hlodavce. Tie sa postupne usídľujú v okolí a približujú k obydliam, čo so sebou prináša hygienické a zdravotné riziká pre obyvateľov.

Tieto problémy sa zďaleka netýkajú len kačíc. Kŕmenie labutí, holubov, vrán a ďalších mestských vtákov chlebom a zvyškami ľudskej stravy má rovnaké negatívne účinky. Všetky voľne žijúce vtáky sú na Slovensku zákonom chránené a neslobodno im škodiť. Spoločenská hodnota jednej kačice divej je päťsto eur.

Ak chcete kačiciam napriek tomu niečo ponúknuť

Najlepšie, čo pre kačice môžete urobiť, je jednoducho ich nechať žiť. Pozorovať ich prirodzené správanie je zážitok sám osebe, najmä na jar s čerstvo vyliahnutými kačiatkami.

Ak sa predsa len chcete s deťmi zabaviť pri kŕmení, existuje niekoľko prijateľných možností. Rozmrazený alebo aj priamo mrazený hrášok je pre kačice bezpečný a nutrične oveľa vhodnejší ako čokoľvek z pekárne. Podobne dobre poslúžia drobné semienka, napríklad proso alebo lúpané slnečnicové semená. Dôležité je hádzať krmivo priamo na vodnú hladinu, nie na breh, pretože zvyšky na brehu sa stávajú potravou pre hlodavce. A predovšetkým: kŕmte len výnimočne a v malom množstve. Cieľom nemá byť nahradenie prirodzenej potravy, ale len príležitostný doplnok.

Kačice našu pomoc v podobe kŕmenia nepotrebujú. Potrebujú čistú vodu, pokoj pri hniezdení a ľudí, ktorí im (aj keď v dobrom úmysle) nebudú škodiť.